• Všeobecné informácie
• Zoznam odporúčaných tém

Všeobecné informácie

Psychologická činnosť

Práca klinického pychológa v DSS Gaudeamus spočíva v nasledovných oblastiach činnosti:

• dôkladná psychodiagnostika
• psychoterapia
• poradenstvo a osveta (aj pre rodiny a v niektorých oblastiach aj pre širokú verejnosť)

Možnosti a oblasti psychologickej pomoci pre ľudí so špeciálnymi potrebami

Mgr. Monika Longauerová
Klinický psychológ DSS Gaudeamus

Psychologická starostlivosť o telesne postihnutých klientov má svoje špecifiká a vyžaduje pozitívny vzťah aj skúsenosti v práci s ľuďmi so špeciálnymi potrebami.

Rôzne druhy postihnutia či vážne ochorenia prinášajú osobitné problémy (sociálna izolácia, inkontinencia, partnerské a rôzne iné problémy, ...) a vyžadujú iný druh odborného prístupu ku klientovi.

Určite sa všetci zhodneme na tom, že zdravie je najcennejšia zo všetkých hodnôt. Pokladáme ho za samozrejmosť a kým sme zdraví, ani sa nad tým nezamýšľame. Podľa definície WHO je zdravie stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Zdravie nepociťujeme priamo, ale napríklad cez pocit istoty, fyzickej pohody, duševnej harmónie, uvedomujeme si potrebu aktivity a sebarealizácie, máme radosť zo života. Postupom času nám pomalšie alebo rýchlejšie pribúdajú rôzne zdravotné problémy. Obvykle máme čas ich postupne riešiť a liečiť sa, v krajnom prípade si na ne zvykať a postupne sa so situáciou vyrovnávať. Niekedy príde choroba náhle, inokedy situáciu podceníme a zrazu sa musíme vysporiadať s vážnym zdravotným problémom. Vtedy sa zrazu zdravie dostáva do popredia – na prvé miesto zoznamu našich hodnôt. Mizne pocit pohody a istoty, dominuje neistota a obavy z budúcnosti, strach z následkov a komplikácií, strach z bolestí, zákrokov, operácií, pobytov v nemocnici. Niekedy človek prežíva aj pocity viny a výčitky, že sám v nejakej miere prispel k ohrozeniu svojho zdravia.

Vážne a dlhodobé ochorenie, alebo handicap zmení psychiku človeka. Nastanú zmeny v emotivite, najčastejšie: obavy, strach, depresia, apatia, mrzutosť, negatívne naladenie, alebo zrazu prehnane euforická nálada, cynizmus, pesimizmus, precitlivenosť, emotívna labilita, psychosomatické prejavy, neurotické príznaky. Zároveň nastávajú zmeny v reaktivite a správaní: zvýšené vnútorné psychické napätie a reaktivita na vonkajšie podnety, napr. na hluk, zvýšená popudlivosť a pohybový nepokoj, čo býva príčinou zvýšenej únavy až vyčerpanosti, čo pacienti zle prežívajú a zvyšuje to ich tenziu, niektoré ochorenia sú naopak typické hypoaktivitou. U dospelých ľudí sú badateľné zmeny osobnosti, najčastejšie sa objavujú pri telesných defektoch ako dôsledok poklesu sebavedomia a vzniku pocitu menejcennosti, ktorý hyperkompenzujú rôznymi negatívnymi spôsobmi, ochudobňujú sa záujmy, niekedy dochádza k zníženiu schopností, poruchám myslenia, reči, intelektu,…

Z psychologického hľadiska je smerodajná skutočnosť, ako pacient vníma a prežíva svoju chorobu. Či svoj zdravotný problém ako fakt reálne prijíma, alebo sa akceptovaniu skutočnosti bráni, ignoruje svoj zdravotný stav, obviňuje seba alebo iných, neberie do úvahy obmedzenia a zmeny spôsobené ochorením. Akceptácia ochorenia a vynútená zmena doterajšieho spôsobu života znamenajú veľkú záťaž na psychiku človeka, najmä na adaptačné mechanizmy. Primeraná adaptácia – schopnosť vhodne reagovať na zmeny prostredia, je veľmi dôležitá, lebo vďaka tomu sa obnovuje vnútorná rovnováha osobnosti. Dlhodobá nevhodná forma adaptácie môže nadobudnúť formu abnormality a viesť k psychickým poruchám. Podobný problém nastáva aj vtedy, keď úraz alebo vážne ochorenie postihne člena rodiny. V rodine sú jemné a komplikované vzťahy a väzby, akákoľvek zmena sa prejaví na všetkých členoch a podľa individuálnych rozdielov na každom inak. Najťažšie je to pre rodičov dieťaťa. V prípade postihnutia býva najtraumatickejší okamih krátko po narodení dieťaťa, kedy nie vždy najtaktnejším spôsobom bývajú rodičia oboznámení o tom, že ich dieťa „je iné“. Narodenie telesne alebo mentálne postihnutého alebo inak vážne chorého dieťaťa znamená nesplnenie pôvodného očakávania zdravého dieťaťa, na ktoré sa tešili, naopak znamená pre rodičov subjektívne aj objektívne očakávanie problémov. S touto skutočnosťou sa každý člen rodiny vyrovnáva individuálnym spôsobom. Väčšina rodičov prechádza podobnými štádiami emočných reakcií vyrovnávania sa s postihom, vážnym alebo letálnym ochorením:

• Šok, zmätok, iracionalita, zmätok, derealizácia.
• Popretie, negácia, útek, úniky, viera a hľadanie zázračného lieku a lekára, mysticizmus,…
• Smútok, zlosť, úzkosť, pocity viny, hľadania vinníka, agresia na seba alebo na iného, sebaľútosť.
• Štádium rovnováhy, postupné prijatie situácie, adaptácia, snaha starať sa a pomáhať pri liečbe dieťaťa.
• Reorganizácia, situácia je realisticky prijatá, hľadajú sa optimálne možnosti na fungovanie rodiny.

Všetky štádiá sú veľmi náročnou záťažou pre rodičov, ktorí potrebujú radu aj pomoc rodiny a okolia. a odborníkov aj z oblasti psychológie. V tomto ťažkom období je správne obrátiť sa na psychológov so skúsenosťami v danej problematike, ktorí môžu rodičom kontakt na rôzne terapeutické skupiny ľudí s podobnými problémami. Riziko je v tom, že posledné štádium nedosiahnu všetci rodičia. Pretrvávajúci smútok, neprekonané pocity viny, alebo strach o život dieťaťa podmieňujú ambivalentný vzťah rodičov k dieťaťu, je narušená rovnováha celého rodinného systému a dieťa nedostáva potrebnú podporu a starostlivosť. Najčastejšie nevhodné postoje jedného alebo oboch rodičov k dieťaťu bývajú:

1.) Hyperprotektivita – nadmerné ochraňovanie až obmedzovanie dieťaťa s cieľom ochrániť ho pred zhoršením zdravotného stavu. Možnými príčinami takéhoto prístupu môžu byť pretrvajúce pocity viny alebo hanba za nepriznaný negatívny postoj k dieťaťu. Druhý z rodičov aj ostatné deti sa môžu cítiť zanedbávané a môže dôjsť k narušeniu rodinných aj partnerských vzťahov. Takéto deti nemajú dostatok stimulov na pohybový, intelektový či emocionálny rozvoj, sú menej samostatné a majú oslabené sebavedomie.
2.) Odmietanie dieťaťa - najčastejšie sa objaví, ak je postihnutie veľmi výrazné a zjavné už od narodenia, takže sa nestihne vytvoriť pevné citové puto. Obvykle je odmietanie len jedným z rodičov, často v dôsledku toho nastane rozpad manželstva. Ochorenie člena rodiny mení doterajší – čiže bežný spôsob života negatívnym spôsobom, najčastejšie sú to rôzne obmedzenia, ktoré človek subjektívne prežíva ako dočasné alebo trvalé zníženie kvality svojho života. Je nútený sa s týmito deficitmi citovo vyrovnať, často musí preorientovať nielen spôsob života, trávenie voľného času a záujmy, ale niekedy musí zmeniť zamestnanie. Náhla choroba alebo defekt znamenajú väčšiu záťaž na psychiku ako defekty vrodené. Subjektívne každý prežíva pocit samoty a nepochopenia, často si sám zvolí spoločenskú izoláciu a uzatvára sa do seba.

Chronické ochorenie či handicap je často spojené s bolesťou, alebo vyžaduje operatívnu liečbu, v dôsledku čoho dieťa opäť musí znášať bolesti, strach, odlúčenie od rodiny. Bolesť býva u detí často podceňovaná, dospelí sa snažia dieťa utíšiť či odviesť jeho pozornosť, ale neuvedomujú si, že keď dieťa bolesť nedáva najavo, neznamená to, že ju necíti! Psychológia zvládania choroby a bolesti pomáha riešiť zložité problémy, ako napríklad: či informovať dieťa o jeho chorobe a možných následkoch, otázka rozdelenia zodpovednosti za proces liečby, akceptácia ochorenia, možnosti zvládania bolesti, zmeny vzťahov v rodine a iné otázky.

Psychická záťaž a patopsychologické zmeny môžu nevhodne ovplyvňovať ďalší priebeh ochorenia a môžu byť zdrojom iných ochorení psychosomatického rázu. Vplyv psychologických faktorov na vznik chorôb je známy už oddávna. Pri psychickej záťaži sa mení tep, dýchanie, a iné procesy v organizme, čo spätne vplýva na prekrvenie a prekysličenie orgánov a tým ovplyvňuje ich fungovanie. Medzinárodná klasifikácia chorôb uvádza ako osobitnú kategóriu somatické choroby psychogénneho pôvodu, tzv. psychosomatické poruchy a choroby. Delia sa na: organické /vredy, astma,…/, funkčné /potenie, tiky, sexuálne poruchy,…/, nepriame /úrazy, obezita, závislosti,…/. Závažnosť vzniku psychosomatických ochorení býva často podceňovaná, avšak výskumy ukazujú, že podiel psychogénnej zložky v klinickom obraze väčšiny somatických potiaží je 50% a viac. Je preto veľmi dôležité osvojiť vhodnú si relaxačnú techniku, naučiť sa zvládať stres a pozitívne myslieť.

Pre možnosť zvládnutia ťažkej situácie pre rodinu s postihnutým dieťaťom je dôležité získať dostatok informácií o ochorení, možnostiach liečby, perspektívach a podobne. Neistota znásobuje utrpenie, sťažuje možnosť prispôsobiť sa skutočnosti, pretože rodičia nevedia, čo môžu očakávať. Často je na začiatku najväčší problém: správne určiť základnú diagnózu. To je základ pre vhodnú liečbu, stanovenie perspektív duševného rozvoja aj plánovanie budúcnosti. Mnohé závažné ochorenia majú vysokú dedičnosť. Je dôležité poskytnúť rodičom informácie aj z tejto oblasti, pretože pre neliečiteľnosť niektorých závažných ochorení prichádza do úvahy ako jediné možné riešenie len ich prevencia.

Najčastejšie diagnózy v súvislosti s telesným znevýhodnením sú: 1./vrodené defekty a ochorenia pohybového ústrojenstva /detská mozgová obrna, rázštep chrbtice, skolióza, …/ 2./ zmyslové defekty /najmä zraku a sluchu/ 3./ zníženie kvality života v dôsledku závažného ochorenia /epilepsia, genetické poruchy, psychické ochorenia, …/ 4./ poúrazové stavy.

Ako dôsledok poškodenia mozgu môže nastať zníženie mentálnych schopností, mentálne postihnutie sa vyskytnúť ako pridružené k postihu pohybového aparátu ale aj izolovane. Kvalitná psychodiagnostika je základným predpokladom pre určenie perspektív dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese, pre pochopenie osobitostí a špeciálnych potrieb dieťaťa, pre určenie vhodného prístupu pri liečebnom procese či komplexnej rehabilitácii, pri riešení porúch psychického vývoja rôznej etiológie, ako prevencia špecifických porúch učenia, pre voľbu správnej školy, smerovanie a voľbu povolania a podobne.
Základná diagnóza má často za následok aj rôzne sekundárne potiaže a problémy rôzneho rázu, ktoré ešte viac znížia kvalitu života. Zo zdravotných problémov je to najčastejšie inkontinencia - ochorenie, pri ktorom dochádza k samovoľnému a nekontrolovanému úniku moču alebo stolice v rôznej miere. Má za následok obmedzenie možnosti fyzických aj spoločenských aktivít a tým zníženie kvality života. Niekedy sa vyskytnú psychické poruchy rôznej závažnosti, ktoré je nutné správne diagnostikovať a včas začať s liečbou. V oblasti sociálnej je to izolácia, znemožnenie uspokojenia potreby sebarealizácie, nezamestnanosť, zhoršenie finančnej situácie a podobne.
Ľudia so špeciálnymi potrebami musia vynaložiť viac námahy vo svojom každodennom živote, pri bežných aktivitách musia prekonávať prekážky (napríklad bariéry vo forme schodov,...), ktoré zdravý človek ani nevníma, dokonca ich sám vytvára. Každý z nás niekedy potrebuje radu či pomoc, a vtedy je najlepší okamih uvedomiť si, aké je dôležité myslieť aj na druhých. Niekedy stačí málo, mať otvorené srdce a myseľ a byť tu aj pre druhého človeka.